hydina
GYRON - hydinárska farma a liaheň kurčiat - 30 rokov odbornej práce
hydina
GYRON - hydinárska farma a liaheň kurčiat - liahnutie špeciálnych druhov kurčiat do voľného výbehu
hydina
GYRON - hydinárska farma a liaheň kurčiat - liahnutie špeciálnych druhov kurčiat do voľného výbehu
hydina
GYRON - hydinárska farma a liaheň kurčiat - 30 rokov tradície v chove hydiny

Bude hitom Kalimero?

kalimero_cerv._140 kalimero_hk_cerv._140 kalimero_hkcierny_140 kalimero_jabac_140

S prichádzajúcou jarou sa o slovo hlási čoraz viac mláďat, ale aj chuť na nové výzvy. Skúsenejší chovatelia môžu nielen obnovovať svoje chovy, ale aj vyskúšať nové plemená, napríklad hydiny,  a nájdu sa aj takí, ktorí chcú začať úplne od nuly. Symbol jari kuriatka, ale aj ďalšie druhy hydiny dnes už trh ponúka v rôznych vekových štádiách. Dajú sa napríklad kúpiť kuriatka, ktoré majú jeden deň, ale aj niekoľko týždňov...
Pred dvadsiatimi rokmi začala slovenskému trhu ponúkať hydinu spoločnosť Gyron, ktorá dnes ponúka slovenským chovateľom široký sortiment živej hydiny. Ponúkajú štrnásť druhov sliepok, perličky, husy, husokačky, morky... Napriek veľkej ponuke, ak porovnávajú niekdajšie čísla predaja živej hydiny a tie terajšie, je medzi nimi podstatný rozdiel. „ Pred 18 – timi rokmi sme predávali 180 tisíc kusov sliepok ročne, teraz produkcia klesla na tretinu, čiže približne na 60 tisíc sliepok. Starí ľudia, ktorí boli na dedinách zvyknutí chovať hydinu  vo väčšom vymierajú, mladí k tomu málo inklinujú, pretože všetko si nájdu v hypermarkete, i keď je to kvalitou neporovnateľné,“ vysvetľuje  jeden z majiteľov spoločnosti Gyron – Hyfa, s.r.o., Pavol Jurík a dopĺňa, že najviac zákazníkov naďalej tvoria drobní chovatelia: „avšak vzniká aj okruh tzv. hobby zákazníkov, ktorí si kupujú hydinu preto, že sa im to páči a zároveň majú popritom aj nejaké vajíčko.“ Ďalšie skupiny tvoria malí farmári (kupujú do 500 ks hydiny), ktorí produkujú hydinu pre seba plus pre malý okruh zákazníkov. „Minulý rok sme dodávali hydinu aj do jedného biochovu, ale to je skôr výnimka,“ vyratúva Pavol Jurík.  
Na predaj ponúkajú šľachtené vysokoznáškové hybridy, jeden druh sliepky je bielovaječný, ostatné znášajú hnedé vajíčka. Sliepky ponúkajú zákazníkom aj podľa toho, z ktorej časti Slovenska sú, pretože niektoré druhy sú otužilejšie, iné potrebujú viac starostlivosti. Ponúkajú aj brojlerové kurčatá a tohtoročnou novinkou je Kalimero. „Sú to veľmi dobré kurčatá, pochádzajú z Anglicka a Francúzska. Pre človeka, ktorý chová kurčatá doma sú veľmi dobré kvôli tomu, že sa dajú použiť na niekoľko spôsobov. Buď sa dajú použiť na mäso v 70- tich, 90- tich dňoch, alebo ich môžu nechať narásť na veľkú sliepku, ktorá pomerne dobre znáša vajíčka a má aj dosť mäsa (cca 3 kg). Je o to veľký záujem, pretože ide o taký biochov, že chovatelia nemusia Kalimero chovať len zmesami ako brojlery, ale normálne sa pasú, chodia po dvore, je to taký univerzál,“ dodáva Pavol Jurík.
Hydina z dovozu
Časť produkcie si v spoločnosti liahnu sami, 95% hydiny však pochádza z dovozu, najmä z Českej republiky, Anglicka, Holandska, Francúzska. Všetku hydinu dovážajú jednodňovú potom ju dochovávajú na farme podľa požiadaviek zákazníkov (predávajú sa 1-3 dňové, troj-, sedem-, dvanásťtýždňové až veľké sliepky). „Samozrejme to závisí aj od možností odchovu, pretože jednodňové kurča má iné nároky na odchov ako dospelá sliepka,“ dodáva Pavol Jurík.
Nespolupracujú so žiadnym slovenským dodávateľom, pretože slovenské firmy majú podľa Pavla Juríka veľmi úzky sortiment,  neponúkajú takú škálu farebného a plemenného rozlíšenia sliepok: „ a aj keď sme dávali prísľub, že vykúpime veľké množstvá hydiny nemali záujem. Slovenský trh je veľmi konzervatívny. Takisto tu nie je taká liaheň, ktorá by nám na  jedenkrát dokázala dodať 20 – 30 000 kureniec.“  Osvedčila sa im spolupráca s Čechmi a zvieratá z Francúzska  a Holandska sú takisto na vysokej úrovni.
Vyjde opäť
Nových chovateľov dnes pribúda, ale veľa z nich nemá predstavu o tom, ako s chovom začať. Aj kvôli tomu vydali pred niekoľkými rokmi knihu  „Ako akú hydinu chováme“, ktorá je však vypredaná. S novými plemenami a znalosťami plánujú na farme vydať ďalšiu knihu v budúcnosti. Venovať sa v nej budú prevažne hybridným plemenám, ktoré majú vysokú úžitkovosť (mäso aj vajíčka) a sú u nás dostupné.
„Začínajúci chovatelia majú niekedy predstavu, že si kúpia kuriatko a vypustia ho na dvor. Ale predtým ako idete kupovať hydinu musíte zvážiť aké máte chovateľské možnosti, kam ju dáte a čo tomu zabezpečíte. Hydina v rôznom veku potrebuje adekvátne zabezpečenie, čo sa týka krmiva, teploty, vody, ustajnenia a času venovanému tomu konkrétnemu veku zvierat,“ vysvetľuje Pavol Jurík a dopĺňa, že novým chovateľom by odporúčal kúpiť minimálne sedemtýždňové a staršie kurčatá v máji, júni, pretože už nepotrebujú až takú precíznu opateru. Podľa neho je nutné kurčatám vždy zabezpečiť hlavne primeranú teplotu, napríklad jednodňové musia mať miestnosť, v ktorej je 32 stupňov Celzia, pri starších sa to postupne znižuje až na 15 stupňov. „Pokiaľ k nám príde chovateľ a povie „idem chovať, poraďte mi“, určite od nás odíde s kompletnými informáciami,“ presviedča Pavol Jurík. Plemená sliepok, ktoré predáva farma dosahujú porovnateľné parametre v úžitkovosti, odlišnosti sú pri niektorých plemenách. Napríklad sliepka Dekalb white ako jediná znáša vajíčka s bielou škrupinou, za rok ich znesie cca 340, čo sa nepodarí žiadnemu inému plemenu. Na druhej strane má malú hmotnosť a pomerne rýchlo sa splaší. „Je to plemeno pre chovateľa, ktorý už o chove niečo vie,“ hovorí Pavol Jurík. Odolné voči poveternostným podmienkam sú plemená pásikavých, čiernych (Nera, Moravia, Dominant) sliepok a zároveň majú dobrú znášku a sú aj dostatočne veľké. Farmár však upozorňuje, že kuriatka, ktoré si chovatelia doma vyliahnu a pochádzajú z nimi predávaných hybridných kombinácií, už nebudú mať takú znášku ako „finálny hybrid“. „Znamená to, že je to finálna vyšľachtená sliepka, ktorá má v tejto forme najvyššie úžitkové vlastnosti. Každé jej potomstvo bude mať nižšie a nižšie úžitkové vlastnosti, pretože tak je to nastavené v šľachtiteľských chovoch,“ vysvetľuje Pavol Jurík a dopĺňa, že na druhej strane to „hobby“ chovateľom neprekáža.

Článok bol uverejnený v časopise Chovateľ.